Minulú noc sa mi snívalo, že som bola opäť v Manderley.

Kto správne zaradil úvodnú vetu, získava cukrovinky Čierny princ. Dlho sme tu nemali literárnu pikošku, takže to chcem zmeniť. No a keďže kauza Lily James (31) a Dominic West (51) stále neodoznela a Lily hrá v najnovšej adaptácii románu Rebecca (v niektorých končinách je román známy pod názvom Mŕtva a živá), rozhodla som sa povenovať práve tejto knižke. Poďme teda na to.

Kde bolo tam bolo, na Francúzskej riviére dvadsiatnička bez mena stretne šarmantného štyridsiatnika Maxima de Wintera. Šarmantný je až tak veľmi, že po necelom mesiaci rozprávačku požiada o ruku (romanticky, v štýle „Žiadam ťa o ruku, ty hlúpučká“) a ona súhlasí. Po svadbe pricestujú do sídla Manderley, ktoré má by ich dokonalým hniezdočkom lásky (výraz, ktorý je takmer horší ako “tehuľka“). Má, ale nie je. Prekážkou je domáca, pani Danversová, ktorá je oddaná tajomnej Rebecce, Maximovej zosnulej prvej žene. Bezmenná rozprávačka postupne tiež nemôže inak, len neustále rozmýšľať nad Rebeccou, a tým, či ju Maxim stále miluje. Tiež dumá nad tým, ako asi Rebecca vyzerala, aké nosila šaty, akú farbu rúžu používala, ako asi voňala a tak podobne. Toľko zhruba dej, aby ste ma nezožrali, že veľa prezrádzam. Tí, čo knihu poznáte, viete, tí, čo nepoznáte, skúste si prečítať. Ja som ju prvý raz čítala v puberte a hoci sa mi dosť páčila, predsa len na mňa nezapôsobila až tak silno ako diela Jane Austen, alebo séria o Anne Shirleyovej. Jednak som sa nevedela úplne stotožniť s hlavnou hrdinkou, ktorá mi pripadala ako úzkostné a zakríknuté tupelko (ja viem, bola mladá, zamilovaná a naivná, ale aj tak) a jednak Max de Winter nebol nijaký pán Darcy, ani Gilbert Blythe. Napriek tomu ju hodnotím pozitívne – napísaná je podľa mňa veľmi dobre, hlavne, čo sa týka vykreslenia atmosféry Manderley a psychológie postáv.

Snáď by s tým súhlasila aj jej autorka, Daphne du Maurier. Rebecca jej vyšla v roku 1938, no bol to tak trochu pôrod: Daphne v liste vydavateľovi priznala, že prvých 15 000 slov románu s odporom roztrhala na kusy. Hovorila o tom ako o „literárnom potrate“, bola frustrovaná a proces písania komplikoval pisateľský blok, finálna verzia gotického románu sa ale našťastie stala bestsellerom. Napriek tomu, že kniha mala úspech, si však pár kritikov neodpustilo poznámku, že sa na jednu, už existujúcu, knižku až príliš podobá. Schválne, tipnete si, ktorá to bola? Malá pomôcka:

Ak niekto nespoznal v Michaelovi Fassbenderovi (43) Edwarda Rochestera, tak mu oznamujem, že tou knihou bola Jane Eyre, po slovensky Jana Eyrová. Tam si tiež tichá mladá dievčinka začala so starším, trochu nevrlým pánom, a takisto tam figurovala pánova bývalá manželka (snažím sa neprezrádzať viac, ako je nutné). Ohlásili sa aj ďalšie dve spisovateľky, ktoré v knihe od Daphne spoznali vlastné diela. Tie som už ale nečítala, takže neviem sa k tomu vyjadriť. Podobnosť vraj spočíva v tom, že tiež sa tam zakríknuté mladé baby zamilujú do starších bohatých chlapov, ktorým umreli prvé manželky. Vydavateľ Rebeccy však tvrdil, že námet, ktorý je vraj ukradnutý, je taký bežný, že sa snáď ani ukradnúť nedá.

Je dosť ľahko možné, že ak už pri písaní knihy Daphne niečo vykradla, tak to bol jej vlastný život. Podľa jednej teórie bola totiž úžasnou, elegantnou, talentovanou a dokonalou Rebeccou (takto by ju opísala pani Danversová) Daphne samotná. Minimálne takto ju mala vnímať jej sestra Angela. Daphne bola vraj štíhla a krásna (Angela skôr plnoštíhla), o ruku ju požiadal muž, ktorý prvý padol do oka Angele, romány Daphne mali úspech, kým tie Angeline kritici rozdupali na prach. Dokonca aj v Angelinom nekrológu padli vety ako „nebola taká pekná a talentovaná ako Daphne“ a „so sestrou sa radšej ani len nemala porovnávať“. Skoro ako keď postavíte tichučkú a nenápadnú rozprávačku knihy oproti perfektnej Rebecce.

Druhá teória je tiež zaujímavá. Podľa nej Daphne skvele vykreslila ženskú posadnutosť inými ženami preto, lebo sama takto posadnutá bola. A nemyslím tým len to, že si vždy všimla, keď mala iná žena peknú blúzku. Na základe korešpondencie historici tvrdia, že Daphne udržiavala milostné vzťahy so ženami – riaditeľkou jej strednej školy, herečkou Gertrude Lawrence a aj s manželkou jej vydavateľa. Niektorí dokonca špekulujú, že Daphne sa cítila byť mužom. Dokazovať to má to, že v detstve nosila krátke vlasy, chlapčenské oblečenie, hrala rugby a kriket a hovorila si Eric Avon. Daphne sa ale každopádne vydala za generála Fredericka Browninga a mala s ním tri deti: dcéry Tessu a Flaviu a syna Christiana. Deti tvrdenie, že ich matka bola lesbička, alebo bisexuálka, rázne odmietli. Ťažko to už teraz po rokoch nejako s istotou dokazovať.

Určite ale vieme, že Daphne by sa v hrobe obracala, ak by o nej dnes niekto hovoril ako o autorke romantických kníh. V roku 1972 v rozhovore pre BBC priznala, že tento titul neznáša. Jej knihy sa netočili len okolo šťastia hlavných postáv v štýle romantických komédií, ktoré zvyknú dávať v nedeľu poobede v telke. Rebecca bola podľa nej viac ako o láske románom o žiarlivosti, a vzťahy medzi hlavnými postavami príbehu vnímala ako temné a znepokojivé. S tým úplne súhlasím, ale napriek tomu pre mňa ostáva úplne najtemnejším iné dielo Daphne – poviedka Vtáky.

Odporúčam tiež filmové spracovanie z réžie Alfreda Hitchocka, Rebecca je jeho jediným filmom, ktorý získal Oscara v kategórii Najlepší film. Obsadený bol podľa mňa výborne. Joan Fontaine stvárnila hlavnú postavu, ktorá sa hanbila ešte aj dávať príkazy služobníctvu, Laurence Olivier Maxima de Wintera. Olivier pôvodne chcel, aby mu manželku hrala jeho vtedajšia partnerka Vivien Leigh (tá ale akurát natáčala Odviate vetrom) takže k chudere Joan sa vraj nesprával dvakrát milo. Tá sa tým pádom mohla vžiť do postavy, ktorú hrala. Celé nakrúcanie sa mohla porovnávať s Vivien a myslieť na to, že by tam Olivier mal radšej ju.

Judith Anderson ako zlovestná pani Danversová. Niektorým sa zdá, že spodnú bielizeň prvej pani de Winterovej vo filme hladká až s priveľkou láskou, takže lesbické teórie sa ponúkajú aj tu

Tak, ako sa ponúkali aj u samotnej autorky. Pri tvorbe románu sa Daphne mala inšpirovať aj manželovou bývalou snúbenicou. Keď mu v zásuvke našla staré listy, hneď ju zaujal jej podpis – dominovalo mu veľké výrazné R. To sa dostalo aj do filmu.

Film z roku 1940 je zrejme najznámejšia adaptácia románu, ale existujú aj iné. Napríklad v seriáli z roku 1997 si zahral aj Tywin Lannister, alebo teda Charles Dance

Daphne du Maurier v detstve. Narodila sa v roku 1907 v Londýne do umeleckej rodiny – otec robil manažéra hercom, mama bola herečkou, dedko ako karikaturista prispieval do magazínov. Daphne je na fotke tá vpravo, všetky tri sestry išli v rodinných umeleckých šľapajach. Najstaršia Angela takisto písala (už vieme, že zrejme nie tak dobre ako Daphne), najmladšia Jeanne sa stala maliarkou.

Túto baretku by spisovateľke určite s radosťou ukradla Emily v Paríži, na Instagrame by sa fotka v nej parádne vynímala

V roku 1932 sa Daphne vydala za o desať rokov staršieho Fredericka Browninga a mala s ním tri deti. Manžel podľa nej neniesol dobre jej úspešnú kariéru a udržiaval niekoľko mimomanželských vzťahov naraz, napriek tomu ostali zosobášení až do Frederickovej smrti v roku 1965.

Obe de Winterové mali sídlo Manderley, Daphne zase sídlo Menabilly. Patrilo rodine Rasleighovcov, Daphne ho objavila v roku 1926 pri prechádzke Cornwallom, keď sa odrazu vynorilo z lesa. Samozrejme,  hneď ju očarilo. Chvíľu to síce trvalo, no v roku 1943 sa jej podarilo presvedčiť majiteľov, aby jej sídlo prenajali. S deťmi a mužom tam strávila takmer tri dekády, potom musela svoj domov uvoľniť opäť Rasleighovcom.

Daphne a Menabilly. Sídlo údajne milovala, a to aj napriek tomu, že tam (minimálne na začiatku pobytu, kým začala zveľaďovať) priam mrzlo, pobehovali tam potkany, a celý dom sa v podstate rozpadal

Filmové sídlo Manderley. Pri románovom opise sa Daphne inšpirovala Menabilly, ale knižné sídlo je ešte o čosi honosnejšie

Spisovateľská. Daphne du Maurier za svoj život napísala desiatky románov, pár divadelných hier a niekoľko zbierok poviedok. Okrem Rebeccy som od nej čítala už len román Moja sesternica Rachel (takisto to sfilmovali, rovno dvakrát) a zbierku poviedok, do ktorej patria aj tie nešťastné Vtáky (tiež dosť známy film, pre mňa jeden z najhrôzostrašnejších vôbec). Autorka umrela v roku 1989 vo veku 81 rokov. V nekrológu o nej napísali, že „čitateľom nezvykla dopriať pri čítaní oddych, chcela, aby im jej zápletky a zamotaný dej v hlave doznievali aj dlho po definitívnom zatvorení knihy“. Ak to chcete tiež, viete, čo si nabudúce prečítať.

Pôvodná verzia filmu My Cousin Rachel. Rachel hrala Olivia de Havilland, sestra Joan Fontaine. Daphne s výkonom Olivie veľmi spokojná nebola, lepšie by podľa nej bolo obsadiť kohosi iného. Ten chlapík, ktorý pozorne sleduje proces vyčesávania vlasov, je Richard Burton. V roku 2017 si Rachel zahrala Rachel Wesiz a je to pre mňa jeden z mála prípadov, kedy sa mi remake páčil viac ako prvý film.

Tippi Hedren (90) v jednej scéne filmu Vtáky musela prežiť nálet skutočných operencov, pretože s mechanickými sa to vraj nedalo natočiť (povedal Hitchcock). Fakt neviem, koľko by mi museli zaplatiť, aby som sa na také čosi dala.

Spomínané nové spracovanie Rebeccy, v ktorom hrá okrem Lily James aj Armie Hammer (34), by ste už zrejme teraz vedeli nájsť na Netflixe. Zatiaľ som ho nevidela, ale možno si v rámci lockdownu na to nájdem čas.

Kristen Scott Thomas (60) ako pani Danversová. Myslím, že minimálne tá bude vo svojej úlohe dobrá.

No a keďže som celý článok tak nejako začala Lily a Dominicom, tak to tu nimi aj uzavriem. Lily v posledných dňoch zrušila účasť na rozhovoroch, ktoré sa mali točiť okolo nového filmu, akurát s Jimmym Fallonom sa porozprávala cez Skype (tému Dominica vynechali). Jej manažéri musia asi vymyslieť, ako na celú situáciu zareagovať, keďže Lily mala doteraz imidž milého dievčaťa, ku ktorému sa vláčenie sa po Ríme so ženatým chlapom veľmi nehodí. Taký Dominic je na tom lepšie. Manželka mu minimálne naoko odpustila a vyzerá, že neutrpela ani jeho kariéra. Hovorí sa o tom, že v poslednej sérii seriálu The Crown by si mohol zahrať princa Charlesa v období, keď mu Diana prišla na neveru s Camillou.

Zdroje: vanityfair.com, wikipedia.org, tatler.com, theguardian.com, variety.com