Pikošky update

Pikošky som začal písať v roku 2006. Je to strašne dlhá doba… Uvedomil som si to minule, keď som sa rozprával s jednou Pikoškárkou, ktorá mi hovorila, že Pikošky číta od svojich sedemnástich. Keď mi to hovorila, mala dvadsať. Vtedy som si uvedomil, aké to je absurdné, že niekto dospel na Pikoškách… Nehovoriac o tom, že ja som to za tie roky stále nedokázal.

Úprimne môžem povedať, že Pikošky boli pre mňa to najlepšie čo som v živote spravil. Bola to skúsenosť, ktorá môj život obohatila spôsobmi, o ktorých som vtedy pred štyrmi rokmi ani nesníval. Bola to neopakovateľná, nenahraditeľná skúsenosť, ktorú by som za nič nevymenil. Stretol som tu kopec úžasných ľudí, ktorých by som inak nikdy nemal možnosť spoznať. Áno, aj východňárov. Neverte všetkému čo čítate na internete, naozaj na tom nezáleží, odkiaľ kto je. Aj ten najväčší buržuj si na hajzli musí ten zadok utrieť sám (a je jedno či zhore alebo zdola, ale ste nechutní ak zhora, to len tak na okraj). Všetci by sme sa mali vedieť smiať aj na sebe. Ako sa hovorí, kým nejde o život, nejde o nič a nesmrteľná je len Studenková.

Vždy som sa snažil, aby Pikošky boli viac. Pretože vždy sa dajú veci robiť lepšie, vždy sa dá spraviť niečo, čo vás odlíši od davu. Dúfam, že sa mi to podarilo, a že ste si to tu užívali rovnako ako ja.

A tým sa dostávam k pointe celej tejto litánie. Prišiel som sa ešte posledný krát rozlúčiť. Nič sa nedá robiť večne a pre mňa nadišiel čas ísť ďalej. Pikošky už čoskoro opäť ožijú, ale bude to bezo mňa. Za moju osobu vám ďakujem, za všetko, za všetky tie roky. Bola to ne-no-rma-lna jazda. Takže posledný krát: Gate dolu, cecky von! Čím som chcel nonšalantne povedať, že mi bolo nekonečnou cťou a potešením.

Dovideňja, prijatelia.

PS: Ak ste radi čítavali moje výtvory a zaujíma vás, čo bude so mnou ďalej a či sa ešte niekde moje výtvory objavia, pridajte sa do skupiny na Facebooku a ak sa niečo objaví, iste sa to dozviete.