Pamätáte sa, ako Paris Hilton po prepustení z väzenia tvrdila, že chce postaviť prístrešok pre ženy, ktoré vyjdú z väzenia a všeobecne sa pričiňovať o dobro sveta? Nie? No to nevadí, Paris Hilton si to tiež nepamätá. Namiesto toho, vydá vlastnú kolekciu oblečenia pre psov. Pretože, buďme úprimný, čo je dôležitejšie?

„Oblečenie pre psov na trhu pre mňa nebolo dosť „chutné“. Chcela som niečo, čo by som si sama obliekla.“

Áno, Paris Hilton porovnáva oblečenie pre psov so sebou. Aký je vôbec zmysel oblečenia pre psov? Nie je to trochu zbytočné? Je to ako pýtať sa vtákov, či nepotrebujú helmu, keď toľko lietajú… Som si istý, že by v nej vyzerali „chutne“, ale pochybujem, že to naozaj potrebujú.

Momentálne má Paris psov 12. Z toho osem môžete vidieť na hornom obrázku, už aj v oblečení z jej kolekcie. A môžem úprimne povedať, že toľko škaredých psov som v živote nevidel. A nemá byť pes aspoň väčší ako krysa? Nie sú to sakra krysy?

Jedného dňa by však naša raketová inžinierka chcela mať aj deti. Podľa jej slov, aspoň tri. Syn sa bude volať London a dcéra India. Ja si to fakt nevymýšľam.

Medzi ďalšie perly múdrosti z tohto rozhovoru patrí vyjadrenie, že: „Ľudia prichádzajú a odchádzajú, psi sú naveky.“ A samozrejme Paris chce niečo spraviť aj pre prírodu a myslí „zeleno“. Plánuje si zadováži hybridné auto.

„Objednám si hybridné auto. Chcem aby mi spravili Hummer. Mám rada hybridy, ale väčšina z nich nie je „chutná“. Rozmýšľam nad striebornou farbou. Alebo možno zelenú!“

Pretože keď chcete šetriť prírodu, zadovážite si Hummer, to je jasné…

Ale vráťme sa ešte raz k jej pobytu vo väzení. Jej mama Kathy Hilton sa konečne nechala počuť, aké to pre ňu bolo.

„Najhoršie bolo, keď sme ju boli navštíviť vo väzení a videla som cez sklo, ako mala na rukách a tvári vyrážky z tenkých pokrývok. Mala tam očividne veľmi tenké prikrývky, jednu podušku a jednu tenkú deku. Z toho majú väzni vyrážky. Je to ako šmirgeľ. A potom prišiel dozorca a chytil ju pod pazuchu a odviedol ju. A na chrbte mala nápis väzenia.

Keď ju potom prepustili a vrátila sa domov, upravila som pre ňu jednu izbu. Dala som tam čisté a naozaj jemné uteráky a naozaj jemné pokrývky a jednu takú naozaj jemnú deku a pekné jemné podušky (ona takto naozaj rozpráva – pozn. admin). A Paris tam prišla a pozrela sa na to organické mydlo a pozrela sa na tie uteráky a na minerálku Evian pri jej posteli. Chcela som aby sa cítila vítaná. A potom sme išli dole a spravila som jej sendvič. A ona vybehla von aj s jej hafinkom. A bežala a kričala: ‚Toto je také nádherné. Som taká šťastná.'“

A potom som sa pogrcal.