Viac ako rok po škandalóznom stroskotaní herečkinho vzťahu s country spevákom Kenny Chesneym, sa 37-ročná držiteľka Oscara rozprávala s magazínom LIFE o živote po manželstve. O rozchode sa jej ešte aj dnes rozpráva ťažko. Manželstvo, ktoré uzavreli bosí na pláži, bolo iba v 4 mesiaci, keď Renée požiadala o anulovanie. Sklamaná Renée bola po týchto udalostiach zničená, a ako hovorí, nebola zvyknutá na to, že je jej súkromný život prepieraný v médiách. Dostať sa cez to jej však pomohli priatelia a práca.
„Bolo pre mňa dôležité natočiť tento film (Miss Potter). Chodiť do práce a byť s mojimi priateľmi, to ma dostávalo cez každý deň. O rozvode sa písalo všade. Nepatrí to medzi najlepšie zážitky môjho života, “ hovorí s vlhkými očami Renée. „Nie som povrchná osoba. Nezaujíma ma, čo je na obálkach časopisov. To je len soľ do rany. Ale nie je to televízna show. Ja som si to prežila. Rozchod nie je pre nikoho ľahký a nie je to najpríjemnejšie, keď sa niektorí ľudia rozhodnú, že je to skvelá vec z ktorej sa dá niečo vyťažiť. Ale ty to ani nevnímaš, pretože si prežívaš realitu tej skúsenosti a tá je zdrvujúca“
Film Miss Potter mal v Amerike premiéru na konci decembra, u nás ho však uvidíme až v auguste.
V pokračovaní si môžete prečítať viac z veľmi úprimného rozhovoru, kde Renée hovorí o tom, aké to je žiť svoj život pod drobnohľadom verejnosti.
Je niečo čo chceš vo svojom živote zmeniť v tomto roku?
Áno. Musím sa naučiť ako sa vyrovnať s vecami, ktoré sú spojené so slávou a sú pre mňa veľmi ťažké. V niektorých situáciách si musím zachovať nadhľad. Nie som dobrá vo veciach, ktoré patria k tomu byť celebritou. Mám rada svoju prácu. Nevadí mi, keď musím vstať o tretej ráno a pracovať v smradľavom chlieve. Nevadia mi 16 hodinové dni. Nevadí mi žiť z kufra. Ale mám problém predávať seba ako osobu, je to neľudské. Nie som v tom dobrá, pretože si zakladám na iných veciach a preto som z toho sklamaná. Ale nemala by som. Musím si nájsť spôsob ako sa s tým vyrovnať.
Chceš aby ťa ľudia rešpektovali a ocenili tvoje filmy…
Nie, o to mi nejde. Je uspokojujúce keď niečo robíš a ľudom na tom záleží, a nie len v tomto médiu ale v hocičom. Keď sa na seba pozrieš a povieš si ‚Môžem niečím prispieť?‘ A ja sa pozriem na herectvo a hovorím si, ‚Čo to vlastne je?‘ Neustále rozmýšľam nad hodnotou toho, čo ‚dávam‘.
Čo by si spravila inak, keby si vedela to čo vieš dnes?
Neviem. Keď vyšiel film Nurse Betty (2000) povedala som si, teraz prišiel ten čas. Viem ako bude môj život vyzerať, keď budem teraz vystupovať na verejnosti. Som dosť stará, nelietam v oblakoch, budem v poriadku. A potom sa to zmenilo. Hranice toho, čo bolo povolené sa posunuli… Ale má to aj druhú stranu. Nemáš desať detí, nie si na podpore. Nemusíš sa báť, že prídeš o strechu nad hlavou alebo stratíš prácu. Nemáš choré dieťa. Nič z týchto strašných vecí. Tak si povieš, prenes sa cez to. Prenes sa cez to! Ale si len človek, a sú dni keď je to ťažké.
Chceš mať deti?
Nad tým nerozmýšľam. Neverím, že si môžeš poskladať šťastie. Nie je na to návod, každý si ho vytvorí individuálne. Nemám zoznam vecí ktoré potrebujem ku šťastiu. Beriem si to dobré z môjho života a snažím sa byť šťastná.
Po takom roku, nechceš si dať dlhšiu prestávku a usporiadať si myšlienky?
(Dlhá pauza.) Potrebujem teraz svoju prácu. Teším sa na ňu. A keď príde čas, tak si to voľno zoberiem.
