Raz som zjedol také nejaké huby a zaspal som a sníval sa mi sen. Išiel som tam cez les, v ktorom jesenné listy padali v ohňostroji farieb cez predierajúce sa posledné slnečné lúče nadchádzajúceho večera.

Bol to krásny pohľad a ja som si tam tak kráčal a stretol Boha. A hovorím mu: „Bože je tu tak krásne, nedokážem pochopiť, ako si dokázal vytvoriť toľkú krásu. Povedz, zo všetkých tých vecí, ktoré si stvoril, ktorá je tá najúžasnejšia.“

Boh sa pousmial a hovorí: „Syn môj, tak ako milujem všetky moje deti rovnako, tak aj krásy ktoré som stvoril majú v mojom srdci rovnaké miesto. Či už ide o niagarské vodopády, piesočné duny na Sahare, austrálske korálové útesy, pralesy v Južnej Amerike, nórske fjordy alebo západ slnka v odrazoch žblnkajúceho mora na havajskej pláži. Všetky sú to moje výtvory a všetky si v mojom srdci cením rovnako.“

A potom som sa opýtal: „Ale Bože, čo hovoríš na tieto fotky Christiny Aguilery?“ A Boh povedal: „Čo ti jebe, to sú jakééé cecky! Zabudni na to čo som povedal, to boli blbosti. Toto je najväčší div sveta.“