„Nepíš, prosím ťa nepíš o tom, čo teraz urobím, “ hovorí Colin Farrell, stojac nad laptopom v jeho kuchyni. Je pol druhej v noci a blížime sa ku koncu rozhovoru, ktorý trval dobrú polovicu dňa. Rozhovoru, ktorý zahŕňal niekoľko hodín, ktoré sme strávili prakticky nahí a natretý medom v ruskej saune a ktorý obsahoval dostatok priznaní o alkohole, ženách a extrémnom užívaní drog, že by sa vám z toho postavili, zošediveli a vypadali vlasy. A tak som zvedavý, čo bude nasledovať. Spustí browser, otvorí Google a potom pozorne jedným prstom vyťuká ‚Colin Farrell‘. „Hambím sa to priznať, ale minule som sa nudil a tak som si dal vyhľadať moje meno. Koho sa to snažím oklamať? Robím to stále. Ale chcel som ti ukázať túto fotku.“

Pár kliknutí a sme na jednej zo stránok jeho fanúšikov a prezeráme si galériu. Otvorí obrázok – mohol by to byť jeho brat, dvojička. Ten, ktorý sa nevybral do Hollywoodu, nezarába 5 miliónov za film, nevyspal sa s väčšinou krásnych žien na svete a nepracoval s režisérmi ako Terrence Malick, Michael Mann, Woody Allen a Oliver Stone. Namiesto toho zostal doma v Dubline, zobral si tamojšie dievča a pracuje ako čašník v bare. Až na to, že táto jeho dvojička samozrejme neexistuje. Je to sám Farrell, na fotografii, ktorá bola odfotená na party po ukončení natáčania Miami Vice v decembri 2005. Dvojitá brada, jeho tvár je až komicky nafúknutá. Ale čo si naozaj všimnete sú tie oči. „Sú mŕtve. Mŕtve, “ vraví Farrell. „V tú noc, doslova v tú noc ako bola spravená tá fotka, som nasadol na lietadlo a nastúpil na liečenie. Bol som troska.“

O strachu jeho matky, že sa mu niečo stane:
„Keď som skončil s liečením, moja mama sa mi priznala, že celé roky, vždy keď zazvonil telefón, čakala, že to je ten telefonát.“

O kritike, ktorú si odniesol za svoje podanie Alexandra:
„Prečítal som každú recenziu, ku ktorej som sa dostal. Povedal by som, že 80-90% bolo negatívnych, 30-40% doslova zničujúcich. Až osobne urážlivých. Ale prečítal som ich všetky, dokonca som si ich už aj písal v hlave. Niekedy, keď máte o sebe pochybnosti, s radosťou nájdete ľudí, ktorí vám tieto pochybnosti potvrdia. Asi som si potreboval utvrdiť isté pochybnosti, ktoré som o sebe mal. Že tu nemám byť. Prečo mám túto kariéru? Nedokážem to. Nie som hodný.“

O sláve a falošných známostiach, ktoré prináša:
„Nikto z tých ľudí, ktorí si chcú so mnou dať drink, alebo sa so mnou vyspať, nikto z nich nemá ani poňatie aký som. Očividne. A preto sa kvôli ich záujmu necítim ani lepšie ani horšie. Je lepšie, keď ti niekto podá papierik s telefónnym číslom ako keď ti povie: ‚Pojeb sa, ty kokot.‘ To by bolo dosť nahovno. Ale nič to neznamená. Naozaj nič.“