Už dlho sme nemali pikošku o Jamesovi Marsdenovi. Ale dôvod na pikošku sa vždy nájde. Najmä, ak má ten dôvod „svalnatý hrudník, po ktorom mu stekajú slané morské kvapky, strácajúce sa v jeho tmavých chĺpkoch…“

Myslím, že by som mala začať písať sladké paperbackové romány. Viete, takých ktoré majú na svojich mäkkých obálkach odfoteného, prípadne nakresleného muža s rozopnutou košeľou (predstavte si Marsdena) bozkávajúceho nejakú sporo odetú ženu, ktorej presvitajú bradavky (predstavte si Lady Gagu Katy Perry.) Strašne by ma to bavilo písať „…srdce sa jej rozbúšilo, keď podišiel bližšie. Ešteže jej šelest nebola vážna. Jeho vôňa ju celkom omámila. Žiadny chlap jej tak nikdy nevoňal. Nebol to parfém, ani Old Spice. Bolo to jeho telo, každá jedna bunka, každá kvapôčka potu, ktorá ju vábila. Bolo v tom niečo živočíšne. Pudové. Chcela s ním robiť tie veci, aké videla robiť, dnes ráno, tých dvoch psov v parku. Chcela cítiť jeho plné pery (stále mu neverila, že sú pravé, veď aj Silvia Horvátová – Kucherenko má menšie) na tých svojich, chcela sa mu odovzdať celá a zároveň sa toho šialene bála. Bála sa, že Jack Buckhaimer van Rudolfo ju zradí rovnako ako tí pred ním. A, že ich teda bolo! Minule si to skúsila spočítať, ale pri čísle 93 zaspala… Jeho oči farby čiernej čokolády ( tej varovej, ktorú jej mama používala na koláče) boli čoraz bližšie…“

Pri písaní podobných cocotín by som sa šupovala (aspoň niekto). No čo, každý relaxuje ináč… Počkať!!! Toto nie je môj denník, ale pikoška o Jamesovi Mrdsenovi Marsdenovi! Je už tak neskoroa  pomýlila som si kde a čo píšem. Snáď vám to vynahradia nasledujúce photos:

James Mrdsen má 38-rokov, ten chlap nestarne!