Jodie Foster prehovorila?

Hollywoodska zahraničná tlačová asociácia udelila včera večer Jodie Foster cenu Cecil B. DeMille za celoživotné dielo a táto ikonická herečka prakticky prepísala nepísané pravidlá (áno, aj to sa dá) ďakovných rečí, keď pri preberaní ceny uviedla svoju reč.

Mnoho ľudí považuje túto Jodienu ďakovnú reč za jej verejné priznanie sa k homosexualite a v niektorých smeroch tomu tak možno naozaj bolo. Ale takto zaškatuľkovať jej reč by bolo len veľkým zjednodušovaním či kladením významu len jednej veci, keď Jodiena reč bola vlastne komplexné vyjadrenie plné skrytých i menej skrytých odkazov verejnosti. Jodie taktiež v reči spomenula, že sa už k homosexualite priznala pred: „…tisíc rokmi, v dobe kamennej. V tom zvláštnom období, keď sa mladé krehké dievča prizná svojím verným priateľom, rodine a spolupracovníkom a potom postupne všetkým, ktorých pozná a všetkým, ktorých stretla.“ Jodie však začala svoju reč takto:

„Odrazu cítim potrebu povedať niečo, čo som sa nikdy verejne neodvážila vysloviť. Preto som trochu nervózna. Pravdepodobne však nie až tak nervózna ako moja publicistka. Ahoj, Jennifer! Ale jednoducho to poviem. Nahlas a hrdo. Budem potrebovať vašu podporu. Ja som…single.“

Čo pôvodne naozaj vyzeralo, že bude jej prvé verejné priznanie sa k homosexualite, o ktorej sa dlhé roky toľko diskutovalo, pokračovalo skôr komentárom k momentálnemu stavu našej celebritami posadnutej spoločnosti: „Ale teraz mi bolo povedané, že každá celebrita si má ctiť detaily svojho súkromného života tlačovou konferenciou, vôňou a reality show v hlavnom vysielacom čase.“

„Ak by ste boli verejnou osobou od čias, keď ste boli batoľa, ak by ste museli bojovať za život, ktorý pripomína realitu a je pravdivý a normálny napriek všetkému, potom by ste si možno tiež vážili súkromie viac než ostatné veci. Súkromie.“

Toto bol pravdepodobne moment, kedy mnohí diváci pootvorili ústa v úžase lebo nie často sa dnes vidí, že sa verejná osoba tak bez hanby a verejne bije za svoje súkromie, z ktorého im ľudia čím ďalej tým viac uberajú a považujú to za akceptovateľnú samozrejmosť. Počuť Jodie Fosterovú zosmiešňovať úmysel dnešnej spoločnosti odhaľovať každý detail zo života celebrít bol osviežujúcim poukázaním na vady dnešnej spoločnosti a napriek tomu, že sedím za svojim notebookom a uvedomujem si, že práve píšem nezvyčajnú pikošku pre nezvyčajnú bulvárnu stránku a preto vyznievam trochu (dosť) pokrytecky, prezradím vám tajomstvo a poviem vám, že verím, že Jodie trafila klinec po hlavičke. Súkromie celebrít by nás nemalo až tak zaujímať. Nie je to naša vec. Áno, všetci sme prirodzene zvedaví (aj keď tu na pikoškách sú skôr všetci zvedaví od prirodzenia- ak viete, čo tým myslím) a keď nám niektoré celebrity pchajú pod nos fotografie a detaily zo svojho súkromného života, tak môžme otočiť zrkadlo aj ich smerom. Ale cielene vyhľadávať každý detail zo súkromného života celebrity, ktorá si svoje súkromie cení, je už vec druhá. Strkať im kamery pod nos hneď ako vylezú z domu a nabúrať sa do ich osobných počítačov a mobilov je už trošku choré a neopodstatnené preniknutie do súkromia (či poznať presné rozmiestnenie, znenie, význam, pôvod i tieňovanie Bieberových tetovaní…len vravím).

Pri Jodienej reči vyvstala aj otázka, či sa majú všetky celebrity cítiť povinné prehovoriť za všetkých, ktorí môžu získať z ich verejného vplyvu? Musí homosexuálna celebrita hlasno a hrdo vyhlasovať svoju sexuálnu orientáciu, aby šla príkladom nesmelým, utláčaným či znevýhodňovaným menšinám? Nemyslím, že každá verejná osoba by mala byť tlačená do tejto pozície, kedy musí bojovať za práva ostatných, napriek svojej vôli. Nie všetkým sa totiž Jodiena reč pozdávala. Komunita gayov, lesbičiek, bisexuálov a transexuálov kritizovala Jodien prejav za to, že nikdy priamo neuviedla a nepostavila sa za za svoju orientáciu. Jeden z kritikov, Michael Musto, nazval Jodienu reč: „čudne defenzívnou, samo- racionalizujúcou sa obranou pred ukrývaním sa v celebritnej skrini“. Ďalšia kritička sa vyjadrila podobne: „Bolo to kryptické a defenzívne a začali sme si myslieť, že je to len vtip. Táto žena, ktorá sa zjavne bála vyjsť na verejnosť so svojou orientáciou, vedie už dlhé roky súkromný život, kde všetci o jej orientácii vedia.“ A ja tvrdím; no a čo? Necítila potrebu biť sa za niekoho do hrude a my musíme rešpektovať jej voľbu, či už jej ďakovná reč naznačovala príklon k jednej alebo k druhej strane rieky.

Jodie sa tiež pri svojej reči podarilo rozplakať všetkých divákov v sále, keď spomenula a ďakovala svojej matke, ktorá trpí na stareckú demenciu:

„Mami, viem, že si niekde tam v tých tvojich modrých očiach, a viem, že dnes mnohým veciam nebudeš rozumieť, ale toto je jediná dôležitá vec, ktorej musíš porozumieť: Ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa! Dúfam, že keď to poviem trikrát, tak sa ti to magicky vryje do duše, naplní ťa to vďakou a radosťou z vedomia, že si mala dobrý život a si úžasná mama. Prosím ťa, vezmi si to so sebou, keď sa konečne príde tvoj čas odísť.“

A svoju prekrásnu reč ukončila takto:

„Cítim, že toto je koniec jednej éry a začiatok niečoho iného. Možno to už nebude až také trblietavé a premietané na troch tisíckach obrazoviek, možno to už bude také pokojné a delikátne, že to začujú len psy. Ale bude to môj nápis na stene. Jodie Fosterová bola tu. Stále som tu. Chcem byť videná, chcem byť pochopená do hĺbky a nechcem byť tak veľmi sama.“

Jodie na Golden Globes

Zvláštny začiatok Jodienej reči si môžete vypočuť tu: