David Beckham v kampani pre HM – kolekcia jar 2015.

Dávno sme tu nemali sexoša. Teda, mali sme síce Justínu, ale toto stvorenie sa za sexoša neráta. Ja osobne ho nerátam ani za predstaviteľa mužského pohlavia. Ale dalo sa to čakať. Veď už raz aj nejaká veštica (ktorej meno sa mi nechce gúgliť) povedala, že nebudeme vedieť rozoznať muža od ženy. Teraz si aspoň môžete porovnať Justínine boxerkoidné fotky s Davidom. Ktovie, či aj jemu (za pomoci čarovnej víly menom Fotošopfejry) pridali čo to na objeme na správnych miestach. Alebo len využívajú starú dobrú metódu – ponožky. To je v podstate jedno, pretože mňa viac ako Davidove boxerky (či už vypchaté alebo nie) zaujal jeho zadumaný výraz. Ja taký ráno mávam, keď odchádzam z domu. Poznáte asi všetci. Zavriete dvere a dva metre od domu vás prepadnú decká z neďalekej osady hrozné myšlienky. Nezabudla/nezabudol som na niečo? Vypnúť plyn? Vymeniť si trencle/čukotky (pretože nikdy neviete kedy vás zrazí auto, a potom tá hanba)? K*rva, už viem, čo som zabudla! Kevina!

Ale teraz si zahráme takú hru

Volá sa to : Hádaj na čo David myslí (alias mužské myšlienky, ktoré muži majú, ale boja sa ich priznať)?

Vypol som tú žehličku?

Ktovie akú aviváž používa moja domáca, že je ten svetrík taký jemný.

Natočia ešte niekedy také dobré sci-fi ako je Matrix?

Ako si len zapamätať kedy máme s Vikinou výročie?

Prečo babka Beckhamová neuznáva moje kérky?

Ktovie, či ľudia prídu na to, že na tento účes ma inšpiroval Alf z Melmaku.

A takto smutne tvárim, keď má na hajzli sused väčšieho.

Pôsobia muži v ružovom ako buzny?

Ten pocit, keď viem, že Vikina bude mať krámy.

A ten pocit, keď jej skončia, a som zase pánom domácnosti!