Alebo aby som bola presná – v bombarďákoch.

Každý, kto pozná Natalie však vie, že v jej prípade nepôjde o žiadne lascívne fotky. Toto drobné žieňa bolo vždy za slušnú a aj v najnovšom vydaní magazínu T: The New York Times Style pózuje hlavne v huňatých svetroch, z ktorých jej vykúka spodné prádlo po starej mame. Ono pri veľkosti jej podprsenky, ktorá sa od jej hereckého debutu vo filme Leon nezmenila, nemôže nič pôsobiť vulgárne. Nechápte ma zle, Natálka je moja obľúbenkyňa, ale skrátka miss mokré tričko by nikdy nevyhrala. To je však úplne irelevantné, lebo na hereckom talente a kráse jej plochý hrudník vôbec neubral. A hoci so mnou locco nebude súhlasiť, cecky nie sú všetko. O čom teda porozprávala Natálka korálka v rozhovore, ktorý prebiehal formou vymieňania si emailov s jej priateľom a spisovateľom Jonathanom Safranom Foerom?

… o rituáloch:

„V mojom živote žalostne chýba rituál, čo je jedna z najhorších a zároveň najlepších vecí na mojej práci. Nikdy nezažijem nudu alebo rutinu v kancelárii. Ale každá práca ma prenesie na nové miesto s novým rozvrhom a to si zakaždým vyžaduje znovuobnovenie rituálu, o to viac s rodinou. Vždy, keď idem na filmovacie miesto, musím zistiť, kde budeme žiť, aké aktivity sú k dispozícii pre môjho syna, ako a kedy budeme cestovať z našej domovskej základne. Naučíte sa, ako hlboko zakorenený je rituál, keď ho stratíte.“

… o tom, ako trávi svoj voľný čas:

„Keď nepracujem, som takmer výhradne len s rodinou, takže moje rituály majú čo do činenia so školou, prípravou jedla, hraním sa, uspávaním. Cez víkendy periem prádlo za celý týždeň, čo mám rada, lebo je to úloha s jasným začiatkom a koncom. A potom trávime víkend spolu ako rodina – obvykle niekde v prírode, často s priateľmi, ktorí majú deti. Veľa varíme.“

… o herectve:

„Je zvláštne mať umenie, ktoré je do značnej miery inštinkt. Ľudia by mohli namietať, že je to veľa techniky, ktorú sa treba naučiť. Herectvo nie je ako hudba alebo tanec alebo maľovanie, kde je jasný postup, ktorý treba poctivo zvládnuť, a potom vás vaša individualita robí niečim viac, ako len strojom, ktorý sa naučil zručnosť. V podstate sa len snažíte používať svoju predstavivosť a nechať sa unášať. Samozrejme, existujú techniky, ktoré vám pomôžu robiť tieto veci, ale premýšľanie o veciach je často prekážkou. Takže hľadať v tom slobodu môže byť sebazničujúce. Ale je to výzva, ktorú mám rada a som nadšená v tej vzácnej chvíli, keď ju prekonám.“