A my sme boli pri tom.

A tým my by som veľmi rada myslela seba a Ignáca, ale žiaľ, ten už v tom čase spal spánkom ožratých na sene, s foťákom v stratách a nálezoch, takže nemohol priniesť foto report tak, ako sme boli dohodnutí. Čo vám poviem, hudobné festivaly nie sú pre každého.

Jeden sa uskutočnil práve minulý víkend a okrem iných na ňom vystúpila aj Tove Lo. Mala som jej koncert v hľadáčiku, lebo sa mi jej piesne páčia a akosi som úplne zabudla na to, čo táto žena predvádza na pódiu. V rámci pozitívnej festivalovej nálady mi vôbec nevadilo, že sa krúti ako taká užovka v kraťaskoch a tielku bez podprsenky, spievala a tancovala som spolu s ňou v dave ľudí. No ale potom to prišlo. Pieseň Talking body, Tove Lo chytá lem svojho krátkeho tielka tesne pod ceckami a provokatívne ho po troške vyhŕňa, hovorím si, že tá žena teda vie provokovať fanúšikov a zrazu šup, lem je hore a ja sa na veľkoplošnej obrazovke dívam na jej cecky. A vtedy som si spomenula, že to je ona, čo ich ukazuje na každom jednom svojom koncerte! Napriek mojim zmiešaným pocitom z tohto zážitku a krátkej psychoanalýze toho, čo sa asi muselo tejto žene v detstve nepekného udiať, že si vôbec neváži svoje telo, keď ukáže cecky 10 tisíc ľuďom musím povedať: yes, bola som pri tom! Škoda, že si to isté nemôže povedať aj Ignác.

Aha, Slováci, toto sú moje cecky.

A takto to robí vždy.

O čo prišiel Ignác: